Rozlúčka

Starký, tak ho volali všetci v dedine, bol vášnivý, dobrý rybár a ešte lepší človek. Teraz tu stojí na brehu rieky zhrbený pod ťarchou ôsmych krížikov a meria si sily s rybou. Prút ohnutý sťa luk a na druhom konci statný súper.
Ej, kedysi to býval chlap. Vrecia múky ako pierko nosil, keď pracoval v mlyne. Tam sa aj spriatelil s vodou a jej obyvateľmi.
„ Nože poď, pomaličky, ja viem, veľmi sa ti nechce “, šepká a pomaly krúti kľukou starého navijaku. Ide to ťažko, no nevzdáva sa.
V mlyne spoznal dve najväčšie lásky svojho života. Mlynárovu dcéru, ktorú si vzal neskôr za ženu a rybolov.
V prúte pocítil mocný úder a palica sa prehla až to vyzeralo, že každú chvíľu sa musí zlomiť. Mocná ryba zvádzala tuhý a zúfalý boj o svoj život, ale pomaly strácala sily. Znovu sa pokúsila o posledný výpad. Starký však nepovolil.
Žena mu umrela pred desiatimi rokmi a odvtedy mu zostala už len tá druhá láska. Pobyt u vody mu pomáhal liečiť užialenú dušu.
Prútom znovu silne myklo.
„ Ja viem, túžiš po slobode, nechce sa ti ku mne “, prihováral sa jej Starký a pomaly dovíjal vlasec. Ryba prestala klásť odpor a odovzdala sa osudu. Nedbajúc na chladnú vodu vstúpil do pol lýtok do vody a dovíjal posledné metre šnúry. Cítil sa zvláštne. U nôh, v plytkej vode, ležala zdolaná ryba. Krásna, snáď pätnásť kilogramová šťuka, no on sa necítil šťastný.
Prvý raz sa s ňou stretol, keď mu zomrela žena. Odvtedy ho sprevádzala každý deň, keď sa vybral na rybačku. Lovila v neďalekej hlbočine a z už vtedy krásnej a mocnej ryby sa stala kráľovná rieky. Dlho, predlho sa ju Starký snažil uloviť. Zopárkrát ju už mal aj na háčku, no vždy zvíťazila. Teraz tu ležala pokorená u jeho nôh. Za ten dlhý čas, keď sa stretávali pri hlbočine si na seba pomaly zvykli, ba spriatelili sa.
„Neboj sa, neublížim ti“, prihováral sa rybe, „ sme ako brat a sestra. Bola si tu so mnou, keď mi bolo veselo a bola si tu so mnou aj v mojich ťažkých chvíľach. Som rád, že som sa ťa smel dotknúť a pozdraviť ťa, no musím sa s tebou zároveň aj rozlúčiť. Toto je totiž moja posledná rybačka. Zajtra odchádzam k synovi do mesta. Ďakujem za všetko krásne, čo sme spolu prežili a kraľuj vo svojom panstve aj bezo mňa.“
Starký rybe vytiahol háčik a so slzami v očiach ju postrčil do hlbšej vody.
Ešte dlho postával na brehu a pozeral sa na vodu, kam odplávala kráľovná rieky. Potom si pomaly pobalil svoju rybársku výstroj a odkráčal.