utorok 30. júna 2009

Úlovok nebol vrátený do vody

V januárovom čísle vášho časopisu som sa dočítal o nezvyčajnom úlovku, ktorý sa podaril vytiahnuť pánovi Lackovičovi z vĺn rieky Moravy. Ak by sa mi nestalo niečo podobné považoval by som tento príbeh za rybársku latinu a iba by som sa na ňom pousmial. Bohužiaľ, pre našu krásnu slovenskú prírodu, som mal na jeden z týchto nezvyčajných „úlovkov“ šťastie aj ja.
Začiatok jesene je pre mňa obdobím kedy definitívne odkladám kaprárske náčinie na dno svojho rybárskeho vaku a na rad sa dostáva moja obľúbená „prívlačovka“. Zásobený blyskáčmi, rotačkami, nejakým tým voblerom, ale najmä mojími obľúbenými „gumami“ vyrážam k naším zväzovým vodám MO Holíč, najmä tečúcim, a pokúšam sa prekabátiť nejakého toho dravca. Obzvlášť rád chodím na melioračný kanál, ktorý vyteká pri Kátove z rieky Moravy a po niekoľko kilometrovej ceste lužným lesom a poliami medzi Skalicou a Holíčom sa do nej opäť aj vracia. Mnohí rybári tunajší revír obídu s pohŕdaním, iní už objavili tajomstvo tejto malej vody a zistili, že môže viac ako milo prekvapiť. Nie je tu zvláštnosťou uloviť 70 centimetrovú šťuku, sumcov do jedného metra, pekných zubáčov a ostriežov a tento rok ma dokonca táto voda obdarovala aj mierovým boleňom. Možno jedinou nevýhodou tohto revíru, a asi nielen tohto je, že tečie blízko ľudských obydlí. Preteká popri už spomínanej obci a záhradkárskou osadou mesta Holíč.
Tento rok ako aj rok predtým, kedy som tento revír objavil som pri ňom strávil veľa času. S prívlačovým prútom a gumovou rybkou som počas jesene systematicky prehľadával vodu s nádejou na stretnutie s nejakým statným rybím súperom. Sem sa mi „splnil“ jedno októbrové sychravé popoludnie. Asi po hodine prívlače, kedy sa mi nedarilo ryby presvedčiť o lákavosti mojej nástrahy som v hlbočine pod stavidlom svojho súpera našiel. A nie hocakého! Spočiatku to vyzeralo akoby som zachytil o nejakú nečistotu na dne no len čo som s námahou prút trochu podvihol brzda sa rozrapčala a silon sa rozbehol dole prúdom. Oči mi zažiarili a rybárska duša zaplesala. S predstavou veľkého zubáča či šťuky som sa celý vžil do role lovca. Silon ešte chvíľu frčal dolu prúdom a ja som preklínal zvýšenú hladinu vody a silný prúd inak nezvyklý pre tento revír. V tom sa pohyb razom zastavil. Trochu ma to prekvapilo, ale keďže sa mi tu už podarilo chytiť aj sumca začal som úvahy o súperovi prerábať. Tak teda sumček, a zaľahol!, prebleskla mi hlavou nová vzrušujúca predstava. To by vysvetľovalo aj ten zvláštny záber. Treba zmeniť taktiku! Chvíľu som „ho“ držal na napätom silone, potom som pomaly začal pumpovať a pokúšal sa ho zodvihnúť zo dna. Išlo to sťažka no podarilo sa. Veľmi pomaly so silonom a nervami napätými na prasknutie, prívlačovkou prehnutou na maximu sa mi darilo získavať drahé centimetre a zväčšovať vzdialenosť deliacu súpera odo dna. Tu sa mi však už súboj prestával páčiť. Ako som už spomenul so sumcami som už do činenie mal, videl som a aj čítal všeličo možné o tom keď sumec zaľahne, no toto sa ničomu takému nepodobalo. Obavy vo mne postupom času rástli a čoskoro som musel svoju predstavu o úlovku zasa poopraviť. Teraz, po desiatich minútach súboja som si bol už istý. Správny sa ukázal úplne prvý odhad. Gumená rybka sa mi zachytila o niečo na dne. Ako sa mi to podarilo podvihnúť odo dna a dostať to do prúdu, ten to unášal a zároveň rapčala brzda môjho navijaku. Úplné vytriezvenie z loveckého ošiaľu, či skôr šok prišiel až keď som mal úlovok na brehu. Bola ním stará detská trojkolka. Po osušení sa na nej síce nedalo jazdiť ako na bicykli pána Lackoviča no v mojich rybárskych snoch ma strašila ešte poriadne dlho.
Keď som tento môj zážitok rozprával kamarátom a kolegom rybárom postupne vysvitlo, že niečo podobné, aj keď nie v takých dramatických rozmeroch, zažil takmer každý z nich a nielen na tomto revíre. Navrhoval by som preto na stránkach vášho časopisu vytvoriť novú súťaž o „úlovok roka“! Popri krásnych kaproch, zubáčoch, šťukách a iných trofejných rybách by sa istotne zaujímavo vynímala taká hrdzavá trojkolka, bicykel a iné „dary prírody“. Vášnivý rybári by si potom mohli prezrieť zaujímavé fotografie „úlovkov“ a pod nimi prečítať napr. : Stanislav Fehér, MO SRZ Holíč. Trojkolka hrdzavá : 4500 g, 700 mm. revír - Kátovský Kút, 20. 10. 2003, spôsob lovu – prívlač.
Aj keď sa mi páči filozofia chyť a pusť, tak s kľudným svedomím sa môžem popýšiť, že úlovok nebol vrátený do vody!

Článok bol uverejnený v časopise poľovníctvo a rybárstvo.

3 komentáre:

  1. Docela ma potešilo že niekto chodí na kanály holíčskeho MO. Chodíte aj na Tvrdonický kanál? Ja som tam na jar ešte pred sezónou pár krát bol, na úseku za dvojkou, a chytil som dvoch kaprov. Jeden mal dokonca 65 cm, čo ma dosť prekvapilo. Okrem pytliakov som tam totiž nestretol ani nohy. Každého koho som sa pýtal, tvrdil že tam síce asi ryby budú, ale že tam nechodí. Dosť ma zaujíma rybačka na kanáloch (Farská voda, Tvrdonický kanál, Struha, Kátovské jazero) ale ešte som nestretol nikoho kto by tam sústavne chodil a mal s rybačkou v tomto type revírov skúsenosti. Pritom na celkovú plochu je to dosť vody. Aké sú tvoje skúsenosti?

    Maroš

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Maroš ak mi necháš mail rád s tebou pokecam. Ja mám tieto vody rád a podľa mňa skrývajú aj trofejné kusy. Minulý rok bol na Kátovskom jazere chtený 14kg kapor.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. maros.klempa(at)protherm.sk

    OdpovedaťOdstrániť